Červený smrek: Najtvrdšia ihličnatá drevina a jej využitie

Červený smrek nie je smrek. Ľudový názov patrí smrekovcu opadavému, ihličnanu, ktorý každú jeseň zhodí celé ihličie. Jeho drevo je najťažšie a najtvrdšie spomedzi domácich ihličnanov strednej Európy a predbehne ho iba tis.

Smrekovec opadavý: Ihličnan, ktorý na zimu zhadzuje ihličie

Smrekovec opadavý (Larix decidua) je odborný názov stromu, ktorému sa ľudovo hovorí červený smrek alebo smrek opadavý. Je to jeden z mála ihličnanov, ktoré na zimu opadávajú, zatiaľ čo smrek obyčajný (Picea abies) je vždyzelený. Dospelý strom dorastá do výšky 25 až 45 metrov a jeho kmeň má priemer 0,6 až 1 meter.

Ľudovo alebo v starších textoch sa mu hovorí aj modrín (po česky modřín), spisovne je správne smrekovec. Európsky lesnícky program EUFORGEN ho opisuje ako typickú priekopnícku drevinu: rýchlo osídľuje voľnú pôdu, patrí k najrýchlejšie rastúcim ihličnanom strednej a západnej Európy, medzi inými stromami sa však presadzuje ťažko. Voľné plochy takto osídľuje aj breza.

Kde rastie smrekovec na Slovensku

Na Slovensku je smrekovec pôvodnou horskou drevinou. Podľa Národného lesníckeho centra sa prirodzene vo väčšom rozsahu vyskytuje vo Vysokých Tatrách a v pohoriach, ktoré ich obklopujú z juhu. V Európe rastie najmä v Alpách, Sudetoch a Karpatoch, v nížine prirodzene len v južnom Poľsku.

V Tatrách podľa EUFORGEN netvorí rozsiahle čisté lesy, ale kompaktné skupiny tam, kde sa nedarí smreku. Národné lesnícke centrum k tomu dodáva: „Smrekovec je svetlomilná drevina, výrazne trpiaca zatienením. Preto jeho porasty sú vždy riedke.“

Je červený smrek naozaj najtvrdšia ihličnatá drevina?

Medzi domácimi ihličnanmi áno, s výnimkou tisu. Dietger Grosser a Gabriele Ehmcke v publikácii, ktorú vydal Bavorský štátny ústav pre les a lesné hospodárstvo (LWF), píšu, že smrekovec poskytuje „najťažšie a zároveň najtvrdšie domáce ihličnaté drevo s výnimkou tisu“. Podľa The Wood Database má jeho drevo pri vlhkosti 12 % priemernú hustotu 575 kg/m³, jednotlivé kusy však podľa LWF kolíšu od 440 do 850 kg/m³ (pri vlhkosti 12 až 15 %).

Porovnanie s ďalšími drevinami podľa LWF (tvrdosť podľa Brinella, teda odpor proti vtlačeniu oceľovej guľôčky, v smere vlákien / naprieč vláknami):

V smere vlákien je smrekovec tvrdší ako všetky bežné stavebné ihličnany, naprieč vláknami ho dorovná borovica a douglaska ho mierne prekoná, dub je však tvrdší. Najťažšie drevo mávajú stromy s letokruhmi širokými 1 až 2 mm, lebo v nich je najviac hrubostenného letného dreva.

Vlastnosti dreva červeného smreka

Prívlastok červený sa hodí k jadru (tmavšej vnútornej časti kmeňa): čerstvo narezané je žiarivo červené až červenohnedé a na svetle ešte stmavne. Beľ (svetlá vonkajšia vrstva pod kôrou) je naopak veľmi úzka, zvyčajne do 2 cm, pri starých stromoch z vysokých polôh často pod 1 cm, lebo jadro sa tvorí už po ôsmich až desiatich rokoch rastu.

• Kresba je výrazná: svetlé jarné a tmavé letné drevo sa v letokruhu ostro striedajú.
• Hrče bývajú drobné, čierne, hrubé najviac ako ceruzka.
• Živica dáva drevu silnú vôňu aj po vyschnutí, zato pri pílení zanáša pílové listy.
• Sušenie je pomalšie a náročnejšie ako pri smreku a borovici, drevo ľahšie praská a krúti sa.

Jadro odoláva počasiu lepšie ako drevo ostatných domácich ihličnanov, norma EN 350 ho aj tak radí do triedy trvanlivosti 3 až 4 (stredne až málo trvanlivé, na stupnici od 1 do 5). Pod vodou vydrží veľmi dlho, porovnateľne s dubom.

Na čo sa používajú drevo a dosky z červeného smreka

Smrekovec sa podľa EUFORGEN používal na stavby už v starovekom Ríme. Dnes z neho vznikajú mosty, krovy, okná, vchodové dvere, schody, parkety aj strešné šindle. LWF uvádza švajčiarske príslovie, podľa ktorého smrekovcové šindle „nepoznajú smrť“, a pripomína, že sa smrekovcu hovorí aj „dub medzi ihličnanmi“.

Terasové dosky z červeného smreka

Podľa rakúskeho ústavu Holzforschung Austria má smrekovec spomedzi drevín na terasy a fasády najväčší význam. Dôvodom je vyššia hustota a dostatočná trvanlivosť jadra. Pri výbere a montáži platí:

• beľ na terasu nepatrí, trvanlivá nie je,
• pomaly rastené drevo z hôr s hustými letokruhmi je odolnejšie ako rýchlo rastené z nížin,
• fládrové dosky (s letokruhmi naplocho) sa ľahšie štiepia na triesky ako dosky s letokruhmi nastojato (radiálne rezané),
• pri styku vlhkého dreva so železom môžu vzniknúť modročierne škvrny.

Dosky z červeného smreka na obklady, podlahy a ploty

Dosky z červeného smreka sa okrem terás používajú najmä na fasádne obklady, obklady balkónov a štítov, podlahy, ploty a pergoly. Drevo dobre drží lak, lazúru aj vosk. Veľmi živičnaté kusy LWF odporúča vytriediť alebo pred náterom ošetriť prostriedkom, ktorý živicu rozpúšťa, inak môže vytekajúca živica náter poškodiť.

Červený smrek alebo sibírsky smrekovec?

Sibírsky smrekovec (Larix sibirica) je iný druh, ktorý rastie na Sibíri a v severnom Mongolsku. Podľa Holzforschung Austria má podobné vlastnosti, obvykle však užšie letokruhy, menej hrčí a vyššiu hustotu, pri vlhkosti 12 % okolo 700 kg/m³. Viac o ňom nájdete v článku Sibírsky smrekovec: Drevo zo severu, jeho vlastnosti a využitie.

Často kladené otázky (FAQ)

Opadáva červený smrek na zimu?

Áno. Smrekovec opadavý je jeden z mála ihličnanov, ktoré na jeseň zhodia ihličie. Na jar mu vyrastie nové, takže holý smrekovec v zime neznamená, že strom uschol.

Je drevo červeného smreka tvrdšie ako dub?

Nie je. Podľa údajov LWF má dub vyššiu hustotu aj tvrdosť v oboch smeroch.

Ako spoznať drevo červeného smreka?

Prezradí ho červenohnedé jadro s úzkou svetlou beľou, ostrý prechod medzi svetlým a tmavým drevom v letokruhu a drobné čierne hrčky.

Smie sa smrekovec vonku používať bez chemickej ochrany?

Jadro áno, ak nie je v kontakte so zemou a po daždi rýchlo vysychá; umožňuje to nemecká norma DIN 68800-1. Pri styku so zemou je jadro len stredne až málo trvanlivé a beľ je náchylná na huby aj hmyz.

Záver

Na terasu či fasádu z červeného smreka vyberajte dosky z jadra, beľ vonku dlho nevydrží.

V Štrbe vyrábame drevené okná na mieru a ak váhate pri výbere dreviny, pomôže vám porovnanie červeného smreka a sibírskeho smrekovca.

Zdroje

• Grosser, D., Ehmcke, G.: Das Holz der Lärche – Eigenschaften und Verwendung (LWF Wissen 69)
• dataholz.eu (Holzforschung Austria): Holzartenblatt Europäische Lärche
• dataholz.eu (Holzforschung Austria): Holzartenblatt Sibirische Lärche
• Národné lesnícke centrum, Lesná pedagogika: Smrekovec opadavý
• EUFORGEN: Technical guidelines for genetic conservation and use – European larch
• The Wood Database: European Larch