Borovica patrí medzi najdlhšie žijúce stromy: rekordérka z Kalifornie má najmenej 4 825 rokov.
Na Slovensku sú pôvodné tri druhy, od borovice lesnej na Záhorí po kosodrevinu nad hranicou lesa a limbu v Tatrách. Zdravotný stav borovíc sa však od roku 2000 zhoršoval a rok 2025 priniesol len mierne zlepšenie. Podľa Zelenej správy za rok 2025 prišli koruny borovíc v priemere o 32,6 % ihličia, kým pri všetkých ihličnanoch spolu to bolo 27,7 %.
Borovica lesná: Ako ju spoznáte v lese
Borovica lesná (Pinus sylvestris) je naším najbežnejším druhom borovice. Dorastá do výšky 20 až 30 metrov a spoľahlivo ju spoznáte podľa ihlíc, ktoré rastú vždy po dve z jednej krátkej vetvičky, merajú 4 až 8 cm a sú mierne stočené.
Druhým znakom je kôra. V hornej časti kmeňa je žltohnedá a odlupuje sa v tenkých šupinách, dole prechádza do hrubej, hlboko rozpukanej borky. Korene siahajú hlboko, preto borovicu vietor vyvráti len zriedka.
Šišky a semená borovice
Plodom borovice je šiška dlhá 3 až 7 cm. Dozrieva až na jeseň druhého roku a semená z nej vyletujú na jar tretieho roku.
Kde borovica na Slovensku rastie a koľko jej ubúda ihličia
Borovica lesná je svetlomilná, znesie mráz aj suché, skalnaté stanovištia. Prirodzene rastie na Záhorskej nížine a hlavne v horách severnej časti stredného Slovenska, najčastejšie od 800 do približne 1 490 m n. m.
S podielom 6,3 % je borovica štvrtou najrozšírenejšou drevinou našich lesov po buku, smreku a dube. Zelená správa za rok 2025 sleduje defoliáciu (stratu ihličia alebo listov v korune) a ministerstvo s Národným lesníckym centrom v nej píšu:
„Napriek priebežnému zhoršovaniu stavu u borovice približne od roku 2000 sme v roku 2025 sledovali mierne zlepšenie (32,6 %).“
Za kritickú hranicu, pri ktorej sa spomaľuje hrúbkový prírastok (ako rýchlo kmeň hrubne), považuje správa defoliáciu 30 až 40 %. Priemerná defoliácia borovice do tohto pásma spadá.
Druhy borovíc, ktoré u nás stretnete
Rod borovica má viac ako 100 druhov zo severnej pologule. Na Slovensku sú pôvodné tri: borovica lesná, horská a limbová.
Borovica čierna
Borovica čierna (Pinus nigra) je u nás nepôvodná, pochádza z hôr južnej Európy, severnej Afriky a Malej Ázie. Od lesnej ju odlíšite podľa tmavosivej až čiernej borky a dlhších ihlíc (8 až 16 cm), ktoré tiež rastú po dve. Na Slovensku sa ňou zalesňovali spustnuté vápencové plochy v krase a pre odolnosť voči exhalátom sa sadí aj do miest.
Borovica horská (kosodrevina)
Kosodrevina je borovica horská (Pinus mugo), ktorá rastie ako poliehavý ker. Podľa Národného lesníckeho centra tvorí nad hranicou lesa pás široký asi 300 výškových metrov a chráni svahy pred lavínami aj eróziou.
Borovica limbová (limba)
Limba (Pinus cembra) rastie u nás len v Tatrách, je chránená zákonom a ako jediná domáca borovica má ihlice po päť. Jej semená, limbové oriešky, roznáša hlavne vták orešnica perlavá.
Borovice zo záhrad a z juhu Európy
V parkoch a záhradách stretnete aj ďalšie nepôvodné druhy:
- Borovica hladká (Pinus strobus), známa ako vejmutovka, je z východu Severnej Ameriky, ihlice má po päť.
- Borovica himalájska (Pinus wallichiana) má ihlice po päť dlhé 15 až 20 cm, zvyčajne ovisnuté.
- Borovica píniová (Pinus pinea) zo Stredomoria má dáždnikovitú korunu a jej semená sú píniové oriešky.
Je borovica jedným z najdlhšie žijúcich stromov?
Áno. Borovica dlhoveká (Pinus longaeva) zo západu USA je podľa Gymnosperm Database považovaná za najdlhšie žijúci druh, ktorý sa nerozmnožuje klonovaním, a mnohé jej exempláre majú vyše 4 000 rokov. Strom Matuzalem v kalifornských Bielych horách je v roku 2026 starý najmenej 4 825 rokov.
Výhrada o klonovaní mieri napríklad na švédsky smrek Old Tjikko: pod ním sa našlo drevo staré 9 550 rokov, no samotný kmeň je mladý a vyrástol zo zakoreneného konára. Najstarší doložený sekvojovec mamutí mal podľa letokruhov na pni 3 200 rokov.
Naše borovice žijú kratšie: borovica lesná 300 až 400 rokov a limba podľa Atlasu drevín až 700 rokov.
Zaujímavosti o borovici
Borovica lesná zo Zámockej záhrady v Hlohovci skončila v ankete Strom roka 2017 druhá s 2 471 hlasmi. Osamotená borovica na lúke nad obcou Bešeňová je zas obľúbeným miestom svadobných fotografií.
A borovička? Z borovice sa nerobí. Technická dokumentácia zemepisného označenia Spišská borovička opisuje liehovinu s chuťou a vôňou borievky obyčajnej (Juniperus communis), teda iného ihličnana.
Aké je borovicové drevo
Beľ (svetlá vonkajšia vrstva kmeňa) je žltkastobiela, jadro (tmavšia vnútorná časť) na svetle stmavne do červenohneda. Podľa bavorského ústavu LWF je borovica stredne ťažkým a mierne tvrdým drevom, ktorého pevnosť je pri bezchybných vzorkách o 10 až 25 % vyššia ako pri smreku.
Ako si borovica stojí v porovnaní so smrekom a smrekovcom, ukazuje tabuľka LWF (tvrdosť podľa Brinella, teda odpor proti vtlačeniu oceľovej guľôčky, v smere vlákien / naprieč):
| Drevina | Tvrdosť (N/mm²) |
|---|---|
| Borovica | 40 / 19 |
| Smrek | 32 / 12 |
| Smrekovec | 53 / 19 |
Hodnoty borovice kolíšu viac ako pri smreku, preto ju treba na stavbu dôkladne triediť.
Jadro patrí pri styku so zemou do triedy trvanlivosti 3 až 4 (1 je veľmi trvanlivé, 5 netrvanlivé), na poveternosti však vydrží dobre. Beľ ľahko napadnú huby aj hmyz a vlhkú beľ ohrozuje modranie (sivomodré sfarbenie od húb), ktoré drevo neoslabuje, kazí však jeho vzhľad.
Na čo sa borovicové drevo používa
Podľa LWF sa borovica uplatní v krovoch a lepených nosníkoch, na terasách a pergolách, v oknách, vchodových dverách a fasádach, ale aj v nábytku, obkladoch a na podlahách a schodoch bez veľkej záťaže. Opracúva sa ľahko, živica však zanáša nástroje a pred morením je vhodné drevo odživičiť.
Jadro borovice podľa LWF znáša poveternosť tak dobre, že pri nenosných dieloch, ako sú okná, nemecké normy preventívnu chemickú ochranu nevyžadujú. Ak zvažujete drevené okná na mieru alebo vchodové dvere, drevinu vám pomôžeme vybrať podľa toho, kde budú osadené.
Často kladené otázky (FAQ)
Koľko rokov sa dožíva borovica?
Borovica lesná 300 až 400 rokov, limba u nás až 700 rokov. Najstaršia doložená borovica dlhoveká v Kalifornii má najmenej 4 825 rokov.
Je borovica mäkké, alebo tvrdé drevo?
Podľa LWF je to stredne ťažké a mierne tvrdé drevo, tvrdšie ako smrek a v smere vlákien mäkšie ako smrekovec.
Je kosodrevina borovica?
Áno, kosodrevina je borovica horská (Pinus mugo), ktorá nad hranicou lesa rastie ako nízky poliehavý ker.
Záver
Borovicové jadro dobre znáša poveternosť, v styku so zemou však patrí len do triedy trvanlivosti 3 až 4 a beľ treba chrániť. Výber dreva na okná rieši článok Aké sú ideálne dreviny pre vaše okná.
Zdroje
-c%20Marek%20Hajkovsky%20foto%20BES%20Pamukkale%20ext%20leto%202025_11.jpg)
