Červený smrek vs. sibírsky smrekovec je v skutočnosti porovnanie dvoch druhov smrekovca, ktorých jadro patrí do rovnakej triedy trvanlivosti 3 až 4.
Sibírsky smrekovec máva užšie letokruhy, menej hrčí a hustejšie drevo. Pri okne však rovnako rozhoduje, či je vo vonkajšej časti profilu jadro bez beli, a to platí pre obe dreviny.
Červený smrek a sibírsky smrekovec: Čím sa líši ich drevo
Červený smrek je ľudový názov smrekovca opadavého (Larix decidua). Sibírsky smrekovec (Larix sibirica) pochádza zo severnej Eurázie. Oba stromy podrobne opisujú články Červený smrek: Najtvrdšia ihličnatá drevina a jej využitie a Sibírsky smrekovec: Drevo zo severu, jeho vlastnosti a využitie.
Rakúsky ústav Holzforschung Austria pripisuje obom druhom podobné vlastnosti: červenohnedé jadro (tmavšiu vnútornú časť kmeňa), žltkastobielu beľ (svetlé drevo pod kôrou) a miestami veľa živice. Sibírsky smrekovec má podľa ústavu zvyčajne užšie letokruhy a menej hrčí. Hustotu jeho dreva pri vlhkosti 12 % uvádza ústav v rozpätí 680 až 770 kg/m³, typicky 700 kg/m³, kým smrekovec opadavý má podľa The Wood Database priemerne 575 kg/m³.
Líšia sa aj tým, ako drevo pracuje. Diferenciálne zosychanie udáva, o koľko percent sa zmení rozmer dreva, keď sa jeho vlhkosť zmení o 1 %. Tangenciálne, teda v smere letokruhov, je to podľa normy DIN 68100 pri sibírskom smrekovci 0,37 až 0,43 %, pri smrekovci opadavom 0,28 až 0,36 % (údaje Holzforschung Austria a bavorského ústavu LWF), takže sibírsky smrekovec pri zmenách vlhkosti o niečo viac napúča a zosychá.
Trvanlivosť jadra majú oba druhy v triede 3 až 4 podľa normy EN 350. Sibírsky smrekovec s hustotou nad 700 kg/m³ zaraďuje Holzforschung Austria do triedy 3.
Aké drevo na okná: Porovnanie hustoty a trvanlivosti

Hustota ukazuje, aké je drevo ťažké, a podľa LWF s ňou súvisí aj pevnosť. Trieda trvanlivosti podľa normy EN 350 udáva, ako dlho jadro odoláva drevokazným hubám, na stupnici od 1 (veľmi trvanlivé) po 5 (netrvanlivé).
| Drevina | Hustota pri 12 % | Trvanlivosť jadra (EN 350) |
|---|---|---|
| Smrek obyčajný (Picea abies) | 405 kg/m³ | 4 |
| Borovica lesná (Pinus sylvestris) | 550 kg/m³ | 3 – 4 |
| Smrekovec opadavý (červený smrek) | 575 kg/m³ | 3 – 4 |
| Sibírsky smrekovec | 680 – 770 kg/m³ | 3 – 4, nad 700 kg/m³ trieda 3 |
| Dub letný (Quercus robur) | 675 kg/m³ | 2 |
| Červený meranti (Shorea spp.) | 480 – 675 kg/m³ | 3 – 4 pri 450 – 550 kg/m³ |
Hustota je podľa The Wood Database (pri meranti od svetlého po tmavý červený meranti), pri sibírskom smrekovci podľa Holzforschung Austria. Triedy trvanlivosti uvádza Nemecký zväz ochrany dreva (DHV), pri sibírskom smrekovci Holzforschung Austria a pri meranti zväz výrobcov okien VFF.
Najlepšiu triedu má z porovnávaných drevín dub. Triedy však platia pre drevo v styku so zemou a beľ je podľa DHV pri všetkých drevinách v triede 5, teda netrvanlivá. Okno so zemou do styku nepríde: podľa poznámky DHV k výsledkom osemročných poľných skúšok by jadro smrekovca bez styku so zemou zodpovedalo triede 2 a jadro borovice triede 3.
Smrekovec opadavý: Využitie na okná, podlahy a dosky

Bavorský štátny ústav pre les a lesné hospodárstvo (LWF) uvádza smrekovec ako vhodný vonku na okná, vchodové dvere, fasádne prvky, obklady balkónov a štítov či garážové brány. Vnútri sa podľa neho používa na schody, parkety a podlahové dosky. Podľa Holzforschung Austria je smrekovec najvýznamnejšou drevinou na terasové dosky a fasádne obklady.
Na podlahe obstojí červený smrek lepšie ako smrek, lebo je tvrdší. Tvrdosť podľa Brinella naprieč vláknami má podľa LWF smrekovec 19 N/mm², smrek 12 N/mm².
Pre okenný profil je dôležitá tvarová stálosť. Podľa LWF má smrekovec po vysušení dobrú až uspokojivú tvarovú stálosť, ak má rovné vlákna a nie príliš široké letokruhy. Častejšie ako smrek či borovica však máva točité vlákna (stáčajú sa okolo kmeňa ako závit), ktoré tvarovú stálosť zhoršujú.
Pri nátere môže prekážať živica, ktorá pri zohriatí dreva vyteká a poškodí lak. LWF preto odporúča veľmi živičnaté kusy vytriediť alebo odživičiť. Lepenie smrekovca podľa LWF problémy nerobí, čo je pri lepených hranoloch podstatné.
Drevo meranti: Tropická drevina na okenné hranoly

Meranti nie je jeden strom. Pod obchodným názvom červený meranti sa podľa nemeckého zväzu obchodu s drevom GD Holz predáva drevo mnohých ázijských druhov rodu Shorea, hlavne z Malajzie a Indonézie, ktoré sa líšia farbou aj vlastnosťami. Do Európy dnes prichádza takmer výhradne spracované, najmä ako lepené hranoly na rámy okien a dverí.
Pri meranti na okná rozhoduje hustota, lebo s nižšou hustotou klesá aj odolnosť proti hubám. V rozbore hranolov dovezených z Malajzie a Indonézie z roku 1998, na ktorý sa GD Holz odvoláva, mala väčšina dreva hustotu len 380 až 470 kg/m³ pri vlhkosti 12 %. Nemecký zväz Verband Fenster + Fassade (VFF) v roku 2013 stanovil pre meranti na okná spodnú hranicu 450 kg/m³. Meranti s hustotou 450 až 550 kg/m³ zodpovedá triede trvanlivosti 3 až 4 a v okne sa podľa VFF zaobíde bez dodatočnej chemickej ochrany.
Lepené hranoly: Z čoho sa vyrábajú drevené okná

Pri výrobe drevených okien sa profil rámu a krídla bežne frézuje z lepeného hranola (hrubého drevného polotovaru). Hranol sa lepí z lamiel, teda tenších vrstiev dreva, a lamelovaným hranolom z rôznych drevín sa VFF venuje v samostatnom liste HO.06-3. Pri našich drevených oknách je na výber 9 typov profilov, napríklad Drevo 78 so stavebnou hĺbkou rámu 78 mm.
Pri lepení záleží na tom, ktorá lamela bude vonku. VFF do vydania z roku 2013 doplnil schému hranola s 50 % jadrového dreva a technický vedúci zväzu Frank Koos to vysvetlil: „Je to dôležité pri spracovaní ihličnatých drevín s vysokým podielom beli, ako je napríklad borovica. Podiel jadrového dreva v lamele vystavenej poveternosti pritom musí byť najmenej 95 percent.“
Smrekovec má v tomto výhodu, lebo jeho jadro podľa LWF zaberá oveľa väčšiu časť kmeňa ako pri borovici. Aby okno vydržalo desaťročia, potrebuje aj starostlivosť o náter, ktorú opisuje článok Údržba drevohliníkových a drevených okien.
Často kladené otázky (FAQ)
Je sibírsky smrekovec lepší na okná ako červený smrek?
V niečom áno: má hustejšie drevo, užšie letokruhy a menej hrčí. Trvanlivosť jadra majú oba v triede 3 až 4. Pri zmenách vlhkosti však o niečo viac napúča a zosychá. V okne rovnako rozhoduje, či je vo vonkajšej lamele jadro bez beli.
Je meranti vhodné na okná?
Áno, ak má dostatočnú hustotu. VFF v roku 2013 stanovil spodnú hranicu 450 kg/m³ a meranti s hustotou 450 až 550 kg/m³ sa v okne zaobíde bez dodatočnej chemickej ochrany.
Ktoré drevo na okná vydrží najdlhšie?
Najlepšiu triedu trvanlivosti, triedu 2, má z porovnávaných drevín dub. Smrekovce a borovica patria do triedy 3 až 4, smrek do triedy 4. Triedy však platia pre styk so zemou. V okne by jadro smrekovca podľa DHV zodpovedalo triede 2.
Dá sa smrekovcové okno natrieť?
Dá. LWF hodnotí smrekovec ako veľmi dobrý podklad pre lak, lazúru aj vosk, ťažkosti môžu robiť hrče a živica, ktorá pri zohriatí vyteká.
Záver
Medzi červeným smrekom a sibírskym smrekovcom je pri okne menší rozdiel, než napovedajú názvy. Sibírsky je hustejší a má menej hrčí, trvanlivosťou jadra sú si blízke. Pre životnosť okna je rovnako dôležitá vonkajšia lamela z jadra a pri meranti hustota dreva.
Drevené okná na mieru vyrábame aj z duba hrčatého, teda z dreviny s jadrom v triede trvanlivosti 2. Ak nechcete drevo zvonka natierať, pri drevohliníkových oknách ho z exteriéru chráni hliník. Napíšte nám, na aký dom okná hľadáte, a drevinu vyberieme spolu s profilom.
Zdroje
- Grosser, D., Ehmcke, G.: Das Holz der Lärche – Eigenschaften und Verwendung (LWF Wissen 69)
- dataholz.eu (Holzforschung Austria): Holzartenblatt Europäische Lärche
- dataholz.eu (Holzforschung Austria): Holzartenblatt Sibirische Lärche
- DHV Deutscher Holzschutzverband: Dauerhaftigkeitsklasse / Resistenzklasse Holz
- The Wood Database: European Larch
- GD Holz (holzvomfach.de): Meranti, rotes
- Informationsdienst Holz: Holzarten für den Fensterbau neu aufgelegt (2013)



-c%20Marek%20Hajkovsky%20foto%20BES%20Pamukkale%20ext%20leto%202025_11.jpg)























































