Čerešňa: Rozkvitnutý strom, symbolika a vlastnosti dreva

Rozkvitnutá čerešňa je obrazom jari: biela koruna na okraji lesa sa rozsvieti skôr, než strom vôbec rozvinie listy.

Za tým obrazom stojí čerešňa vtáčia, pôvodný strom našich lesov a divá predchodkyňa záhradných čerešní. Na Slovensku ju ľudia spájali s láskou a vydajom a jej drevo sa dodnes cení v nábytkárstve aj pri výrobe hudobných nástrojov.

Čerešňa vtáčia, pôvodný strom našich lesov

Čerešňa, ktorá kvitne na okrajoch lesov, je čerešňa vtáčia (Prunus avium), v slovenskom Atlase drevín vedená pod menom Cerasus avium. Patrí do čeľade ružovitých a v Európe je pôvodná okrem najsevernejších oblastí. Strom dorastá do výšky 20 – 25 m a má červenohnedú až fialovastú kôru s priečnymi pásikmi (lenticelami, cez ktoré kôra dýcha), staršia borka sa lúpe v priečnych pásoch.

Na Slovensku rastie od nížin priemerne do 860 m n. m., najmä v dubinách a bučinách, kde stojí jednotlivo medzi inými drevinami. Podľa Atlasu drevín potrebuje svetlo alebo polotieň a svieže úrodné pôdy, neznáša sucho ani premokrenie, mrazy však zvláda dobre.

Dlhoveká nie je. Britský ochranársky spolok Woodland Trust uvádza, že sa dožíva najviac 60 rokov. Meno „vtáčia“ má podľa neho od vtákov, ktoré plody zjedia a semená roznesú.

Podľa čoho spoznáte rozkvitnutú čerešňu

Čerešňa vtáčia kvitne podľa Atlasu drevín v máji, ešte pred rozvinutím listov, preto celá koruna na pár dní zbelie. Kvety sú pre včely skorým jarným zdrojom nektáru a peľu. Pri určovaní pomôžu tieto znaky:

• kvety sú biele, päťpočetné, široké 8 – 15 mm a vyrastajú vo zväzočkoch po dva až šesť,
• list je 7 – 15 cm dlhý, ostro zašpicatený, s hrubo pílkovitým okrajom a na stopke tesne pod čepeľou má dve výrazné červené žliazky,
• plodom je guľatá kôstkovica (plod s jednou tvrdou kôstkou) veľká asi 10 mm, červená až tmavočervená, sladkastá alebo horká, dozrieva v júli,
• na jeseň sa listy prefarbia do oranžova a tmavočervena.

Odkiaľ sa vzali záhradné čerešne

Starý príbeh hovorí, že čerešne do Európy priniesol rímsky vojvodca Lucullus. Pravdivý je len napoly. Podľa encyklopédie Centra pre tradičnú ľudovú kultúru jedli ľudia drobné plody divej čerešne vtáčej už v neolite, čo dokladajú nálezy kôstok. Z Rímskej ríše sa rozšírili až šľachtené čerešne a višne.

Rímsky učenec Plínius Starší v Prírodopise píše, že čerešne v Itálii neboli pred Lucullovým víťazstvom nad kráľom Mithridatom v roku 680 od založenia Ríma (74 pred n. l.). Lucullus ich priviezol z Pontu (kraja na južnom pobreží Čierneho mora) a o 120 rokov neskôr už podľa Plínia rástli aj v Británii.

Symbolika čerešne: Láska a veštby o vydaji

Spojenie čerešne s láskou má na Slovensku doložené korene v zimných zvykoch. Juraj Zajonc, autor hesla čerešňa v encyklopédii ľudovej kultúry, píše: „Najmä na strednom a severnom Slovensku slúžili konáriky čerešne pri ľúbostných veštbách.“ Dievča odlomilo konárik na Ondreja, zastoklo ho do piesku alebo hrachu a denne ho polievalo vodou, ktorú prinášalo v ústach. Ak do Vianoc rozkvitol, malo sa v nasledujúcom roku vydať.

V okolí Bytče dievčatá pri lámaní konárika vraveli: „Čerešnička, višňa, poraď mi ty, poraď, za koho bych išla!“ Konárik, ktorý rozkvitol uprostred zimy, sa bral ako znamenie blížiacej sa svadby.

Podobne sa veštilo aj 4. decembra, na svätú Barboru. Podľa hesla Barbora dávali dievčatá do vody púčkovať halúzky ovocných stromov, nazývané barborky, a ak do Štedrého dňa vykvitli, veštilo to vydaj a lásku.

Čerešňové drevo: vlastnosti, farba a tvrdosť

Čerstvo narezané jadro čerešňového dreva (tmavšia vnútorná časť kmeňa) je svetloružovohnedé a na svetle tmavne do sýtejšej zlatohnedej farby. Beľ, teda mladšie drevo pod kôrou, je bledožltkastá a široká 2,5 – 5 cm. Z čoho sa drevo skladá, opisuje článok Drevo – pozrime sa naň zblízka.

Čísla sú z databázy The Wood Database (čerešňa, dub) a platia pre drevo s vlhkosťou 12 %:

Čerešňa je ľahšia než dub, no v Janka teste (sila potrebná na vtlačenie oceľovej guľôčky do dreva) vychádza o niečo tvrdšia. Vonku však za dubom zaostáva, pretože jej jadro ľahšie podlieha hnilobe a drevo napáda hmyz. Viac o dube sa dočítate v článku Dub – jeden z najpôsobivejších stromov.

S čerešňou sa ľahko pracuje ručne aj strojovo, dobre sa sústruží, lepí a povrchovo upravuje. Ťažkosti robí len morenie: pre jemné husté vlákna môže byť drevo po ňom škvrnité, preto sa pred ním odporúča brúsny základný lak.

Na čo sa čerešňové drevo používa

The Wood Database uvádza dyhy, nábytok, skrinky, sústružené predmety, hudobné nástroje a rezbárske práce. Čerešňa vtáčia nedorastá do takých rozmerov ako severoamerická čremcha neskorá (Prunus serotina, v obchode americká čerešňa), preto sa jej drevo predáva väčšinou v menších kusoch alebo ako dyha.

V ľudovej kultúre sa z čerešňového dreva robili fajčiarske potreby, nábytok aj luby (ohýbané drevené pásy na rámy sít), podľa encyklopédie najmä z tureckej čerešne mahalebkovej. Dym z čerešňového dreva podľa Woodland Trust sladko vonia, podobne ako kvety.

Čerešňa patrí do interiéru. Na drevené okná, ktoré celý rok znášajú dážď a mráz, používame iné dreviny, napríklad dub hrčatý. Porovnanie drevín na okná nájdete v článku Aké sú ideálne dreviny pre vaše okná.

Často kladené otázky (FAQ)

Prečo sa čerešni hovorí vtáčia?

Pomenovanie pripomína vtáky, ktoré jej plody zjedia a semená roznesú ďalej. Woodland Trust spomína kosa čierneho a drozda plavého a na to isté ukazujú aj ľudové názvy vtáčnica a vrabčiarka.

Kedy kvitne čerešňa vtáčia?

Na jar, ešte pred rozvinutím listov. Atlas drevín uvádza máj, britský Woodland Trust apríl, presný termín teda závisí od polohy a počasia.

Ako dlho žije čerešňa?

Woodland Trust uvádza pri čerešni vtáčej vek najviac 60 rokov. Stromom navyše škodí bakteriálna rakovina a ďalšie choroby, ktoré ich občas aj zahubia.

Môžem čerešňové drevo použiť vonku?

Na terasu či plot ho radšej nepoužívajte. Jadro má podľa The Wood Database strednú až nízku odolnosť voči hnilobe a drevo napáda hmyz, najlepšie preto obstojí v interiéri.

Záver

Starú veštbu si môžete vyskúšať aj dnes: na svätú Barboru 4. decembra dajte konárik čerešne do vody a sledujte, či do Štedrého dňa vykvitne. Ak vás zaujímajú ďalšie ovocné stromy, pokračujte článkom Jabloň – ovocný strom pravej slovenskej záhrady.

Zdroje

• Atlas drevín – čerešňa vtáčia (Cerasus avium)
• Woodland Trust – Wild cherry (Prunus avium)
• The Wood Database – Sweet Cherry
• Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru – heslo čerešňa (Juraj Zajonc)
• Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru – heslo Barbora (Viera Feglová)
• Plínius Starší – Natural History, kniha 15, kap. 30 (Perseus Digital Library)